„Máte šťastie, že na túto chorobu bude možno existovať účinný liek,“ povzbudil pacientov s alkaptonúriou riaditeľ Národného ústavu reumatických chorôb Richard Imrich. Až 95 percent pacientov so zriedkavou chorobou sa totiž musí zmieriť s tým, že terapia na ich diagnózu zatiaľ neexistuje. Pacienti i lekári sa stretli na workshope o chorobe v Piešťanoch, aby si vymenili informácie o výsledkoch unikátneho výskumu, v ktorom zohrali Slováci významnú úlohu.

Priekopníci

Pri alkaptonúrii dochádza k poruche enzýmu metabolizujúceho aminokyselinu tyrozín, následkom čoho sa v organizme hromadí kyseliny homogentisová. Tak vzniká čierny pigment spôsobujúci sfarbenie moču do čierna, ktorý sa ukladá v kostiach a chrupavkách a vedie k ich deštrukcii. Choroba čiernych kostí, i také pomenovanie získala alkaptonúria, bola historicky prvá dedičná choroba, ktorú sa podarilo diagnostikovať. Vtedy sa písal rok 1902 a po vyše storočí je tu nádej, že sa konečne bude dať liečiť. Stalo sa tak primárne vďaka zanietenému otcovi dvoch synov Angličanovi Nickovi Sireauovi, ktorý mal bohaté skúsenosti z tretieho sektora. Po zistení, že pre jeho synov zatiaľ neexistuje terapia a sú v budúcnosti odkázaní na osteoporózu, problémy s chrbticou i orgánmi, začal pátrať, aké výskumy sa doteraz v tejto oblasti uskutočnili. A naozaj, našiel jeden sľubný trojročný výskum z roku 2005 týkajúci sa látky nitizinónu, ktorý dokáže blokovať homogenizovú kyselinu. Štúdia však zlyhala, keďže do nej nedokázali zohnať dostatok pacientov a tých, čo mali, boli vo vyššom veku a nachádzali sa už v závažnom štádiu ochorenia.

Prípravok proti burine

Nitizinón je látka, ktorá sa nachádza v rastline menom callistemon. Angličania ju nazývajú aj ako „kefa na fľaše“, lebo má typicky špicaté červené kvety. Roky sa o nej vedelo, že potláča rast buriny vo svojom okolí. Vlastnosť tohto kríku využila istá poľnohospodárska firma, ktorá z jeho výťažku urobila herbicíd.  Vedci Švédsku v osemdesiatych rokoch študovali jeho účinky na ľudí, pričom zistili, že v ľudskej pečeni inhibuje jeden špecifický enzým, ktorý je kľúčový v metabolickej dráhe a látka by mohla pomôcť napríklad pacientom s familárnou hypertyrozinémiou. Vskutku, prvým pacientom s touto diagnózou, ktorý dostal liečbu nitizinónom sa v roku 1991 stalo dvojmesačné dieťa. Vráťme sa však k Nickovi Sireauovi, ktorý v látke videl potenciál pre svojich malých synov, u ktorých ešte nedošlo k nezvratným zmenám v oranizme. A tak sa nakontaktoval na profesora Lakshminarayana Ranganatha z Royal Liverpool and Broadgreen University Hospital v Liverpoole a spolu založili konzorcium DeveloAKUre. „Je vyskladané naozaj excelentne. Tri veľké nemocnice v Liverpoole, Paríži a Piešťanoch. Ďalej sú to tri analytické laboratóriá v Dánsku, Taliansku a slovenské Biomedicínske centrum SAV. Súčasťou konzorcia je aj firma Sobi, ktorá vyrába nitizonón pre túto štúdiu. Liverpoolska univerzita uskutočnila predklinický výskum na myšiach a až po preukázaní bezpečnosti i účinnosti sa mohla uskutočniť klinická štúdia u ľudí. Samozrejme, zapojili sa aj pacientske organizácie z Veľkej Británie i Francúzska,“ uviedol na januárovom workshope Richard Imrich. NÚRCH zohral vo výskume zásadnú úlohu. Uskutočnili sa tu dve klinické štúdie SONIA1 a SONIA2, do ktorých sa zapojili tak pacienti zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Rakúska či Jordánska.

Slovenský prínos

Výskyt alkaptonúrie vo svete je 1:250 000. Na Slovensku je to však až 1:19 000. Podobná incidencia je zaznamenaná už len v Jordánsku, Dominikánskej republike a jednej etnickej enkláve v Indii.  SONIA1 skúmala dávku potrebnú na to, aby potlačila účinok „zlého metabolitu“, už spomínanej kyseliny homogentisovej. Zásadná pre výskum bola najmä druhá klinická štúdia SONIA2, ktorá skúmala bezpečnosť a efektivitu nitizinónu u pacientov s alkaptonúriou. Trvala štyri roky, pričom sa do nej zapojilo 139 pacientov – 41 v Liverpoole, 65 v Piešťanoch a 33 v Paríži. Zaujímavé je, že je to dedičná choroba, pričom chyba sa nachádza na treťom chromozóme a nejde o tú istú poruchu. „U pacientov zapojených do štúdie SONIA2 sme identifikovali 57 rôznych genetických mutácií, z toho bolo 17 úplne nových,“ podčiarkla Andrea Zaťková zo SAV. Výsledky sú sľubné. Pacientom sa v priebehu rýchleho času, teda za deň až dva po užití látky, vyčistil moč, ktorý je inak čierny. Bol to dôkaz toho, že liečba funguje. Vedľajšie účinky vo forme svrbenia očí pociťovali na Slovensku len traja pacienti, pričom po krátkej pauze a znížení dávky, sa ich stav vrátil do normálu. Posledný účastník štúdie bol testovaný v Anglicku minulý týždeň a teraz nastáva čas, keď sa bude výskum vyhodnocovať. Spracované dáta by mali byť k dispozícii v júni. V prípade preukázania výsledkov liečiva bude nasledovať jeho registrácia v Európskej liekovej agentúre, čo môže trvať 1 až 2 roky. Až po jej udelení bude môcť výrobca požiadať o kategorizáciu na Slovensku, čo je približne ročný proces.

Klub čiernych kostí

Na Slovensku je viac než 200 pacientov s alkaptonúriou, pričom podľa prepočtov žije na našom území viac ako 72 000 prenášačov tejto poruchy. Koncom novembra vznikol Klub Čiernych Kostí pri Lige proti reumatizmu, ktorý zatiaľ združuje 14 pacientov. Mnohí z nich sa zúčastnili i samotného workshopu a podelili sa o svoje životné skúsenosti i nádeje. Boli tu rodičia, ktorí majú doma päťročné dieťa s alkaptonúriou, matka s tromi dospelými deťmi s alkaptonúriou, dvaja súrodenci s touto diagnózou a všetci hovorili o nádeji. Práve tú predstavuje nový liek. Doteraz mali možnosť ho užívať v rámci štúdie. Ale čo teraz? Hrozí im až trojročný výpadok, čo by znamenalo výrazné zhoršenie ich zdravotného stavu. NÚRCH by chcel požiadať zdravotné poisťovne o hromadnú výnimku, no kým nie je liek registrovaný v EÚ, tak majú všetky inštitúcie zviazané ruky. Keby si pacienti chceli liek zaplatiť z vlastného vrecka, museli by naň vynaložiť 3 000 eur každé dva mesiace, čo je naozaj vysoká suma. Situáciu budeme sledovať a veríme, že vďaka pacientom, vedcom, lekárom a osvete sa podarí alkaptonurikom získať liek čo najskôr, ešte pred samotnou kategorizáciou.