Vedec prekračoval limity vo vede aj v medicíne, keď očakávanú dĺžku života prekročil desaťnásobne.

Stephen Hawking zomrel vo veku 76 rokov vo svojom dome v Cambridge. Jeho geniálna myseľ prekračovala doteraz poznané hranice času a priestoru, a dokázal to napriek diagnóze, ktorá mu paralyzovala telo.

Charizmatický vedec

„Sme hlboko zarmútení, že dnes nás opustil náš milovaný otec,“ píšu v oficiálnom stanovisku jeho tri deti. „Bol to skvelý vedec a výnimočný muž, ktorý po sebe zanechal dedičstvo vo forme svojej práce, ktoré tu bude ešte dlhé roky. Jeho odvaha a nezlomnosť v kombinácii s ušľachtilosťou a humorom inšpirovali ľudí na celom svete. Raz povedal, že vesmír by nebol tým, čím je, keby v ňom nežili ľudia, ktorých milujeme.“

Stephen Hawking sa narodil ako prvý z troch detí lekára a ľavicovej aktivistky v britskom Oxforde. Hoci prianím otca bolo, aby študoval medicínu, viac ho lákala fyzika, matematika a chémia. Najskôr získal bakalársky titul na Oxfordskej univerzite. Už počas štúdií, vo veku 21 rokov, mu diagnostikovali amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS). Ide o chorobu spôsobujúcu degeneráciu hybných neurónov v mozgu a v mieche, ktorá postihuje častejšie mužov medzi 40. až 60. rokom života. Ide o zriedkavú chorobu, ktorá prepukne u 2 ľudí zo 100 tisíc. Priemerná dĺžka prežívania je tri až päť rokov. Stephenovi oznámili, že pravdepodobne sa nedožije 25. narodenín. Napriek tomu sa nevzdal svojho sna. Odišiel študovať na Cambridgskú univerzitu, kde obhájil doktorský titul z kozmológie.

 Vďaka nemu vieme o vesmíre viac

V roku 2011 Stephen Hawking povedal, že s vidinou smrti žije 49 rokov. Postupne ochrnul na celom tele, stratil hlas, no na komunikáciu používal elektronický hlasový syntetizátor. Počítačový systém pripojený k invalidnému vozíku ovládal pomocou jediného prepínača a softvéru, ktorý mu dovoľovali rozprávať, prednášať, čítať knihy, tlač, písať maile alebo prehliadať internet. V roku 1971 matematicky dokázal teóriu Veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru. Vychádzal zo všeobecnej teórie relativity, podľa ktorej musel mať vesmír štartovací bod v časopriestore. Vo výraznej miere prispel k objasneniu vzniku a fungovania čiernych dier a k popularizácii vesmíru v širokej verejnosti. Napísal niekoľko kníh, ktoré sa stali svetovými bestsellermi. Do roku 2009 vyučoval na Cambridgskej univerzite. „Moje telesné obmedzenia nepredstavovali hendikep v oblasti teoretickej fyziky. Naopak, v určitom zmysle mi pomohli,“ napísal Hawking v roku 1984 v eseji. V texte uviedol, že choroba mu dala čas, aby rozmýšal nad záhadami fyziky a vďaka tomu sa nemusel natoľko venovať vyučovaniu alebo administratívnym povinnostiam.